• Cestu, kedy si niekto zvolí podnikanie, možno niektorí vidíme ako tú ľahšiu. Ale prečo to teda neskúsime i my? No zrejme preto, že sa o takú ľahkú cestu nejedná.
Rozoberme si to ale pekne od začiatku. Začať s podnikaním znamená, vložiť veľa času, rozumu a peňazí do aktivity, s ktorou chceme začať podnikať. Riskujeme tým, že budeme vyčerpaní a minieme veľa času, tým pádom ohrozujeme našu dnešnú pracovnú pozíciu. Takisto ako čas a námahu tomu budeme musieť venovať i kus z nášho platu či úspor.
• Sme ochotní podstúpiť vôbec tento prvý krok?
Je tu totiž množstvo rizík, ktoré nás odrádzajú. Zhrnul by som to tak, že sa bojíme, aby sme nestratili aj tú malú istotu, ktorú máme. Bojíme sa, aby sme nespravili vec, z ktorej výjdeme ako chudobní blázni. Čo ak náhodou ten smer, ktorý si vyberieme nebude úspešný a čo ak netušíme, ako sa v podnikaní vlastne pohybovať? Stratíme dnešnú prácu, prídeme o veľa peňazí. A čo potom?
Zostaneme odkázaní na podporu, budeme musieť pravidelne navštevovať úrad práce a nájsť si opäť novú prácu je niekedy dosť namáhavé. Pocítil som, že hľadať si prácu je psychicky namáhavejšie, než nejakú mať. Ale zasa veľa záleží od toho, akú prácu sme mali. Je pravda, že v niektorých sa vydržať nedá a tuším je ozaj lepšie zostať na tom úrade. Ale určite to neplatí vždy. Ak by sme prišli o prácu, ktorá nás relatívne baví a sme v nej už zabehnutí, bola by to škoda. Pretože tá druhá práca, ktorú nájdeme, môže byť horor. Alebo môže byť ťažké niekde sa učiť zohriať zasa od začiatku. A zoberme si tvrdý fakt, že nie každý vedúci má trpezlivosť niekoho niečo zaúčať.
Každopádne tým chcem povedať, že pustiť sa do podnikania môže byž veľký risk, pokiaľ nemáme jasné predstavy. No ak máme plán, ktorý si myslíme, že by mohol fungovať a premyslené i detaily, kedy mám určitý záchytný bod a máme určitú istotu, alebo si dokážeme privyrábať a popritom sa venovať i nášmu plánu, je to tá najvhodnejšia cesta.